Život Prešova
online
online
Husľový virtuóz Aladár Móži sa narodil pred 100 rokmi
21.05.2023 Bratislava
Bratislava
20. mája (TASR) - Od polovice 50. rokov minulého storočia bol jednou z
kľúčových postáv hudobného života na Slovensku, s menom ktorej sa
spájajú stovky nahrávok najmä svetového husľového repertoáru. V nedeľu
21. mája uplynie 100 rokov od narodenia Aladára Móžiho, husľového
virtuóza, hudobného skladateľa a koncertného majstra.
Aladár Móži sa narodil 21. mája 1923 v Bratislave do rodiny hudobníka. Prvým učiteľom na husliach mu bol jeho otec. Študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave u nestora slovenského husľového umenia Tibora Gašpareka a na Akadémii vo Viedni u Wolfganga Schneiderhana, jedného z najvýznamnejších husľových virtuózov v Rakúsku.
Už ako žiak štvrtého ročníka konzervatória sa zúčastnil v máji 1942 na konkurze do Symfonického orchestra Československého rozhlasu (SOČR) v Bratislave. V decembri 1942 sa stal členom orchestra a od roku 1949 bol koncertným majstrom tohto telesa a aktívne sa podieľal na umeleckom a technickom napredovaní najmä jeho sláčikovej skupiny. SOČR-u zostal verný až do posledných rokov života.
Aladár Móži prispel rozhodujúcou mierou k rozvoju slovenskej komornej hudby. Z jeho iniciatívy vzniklo v roku 1948 komorné teleso Bratislavské kvarteto, ktoré zmenilo v roku 1964 názov na Slovenské kvarteto - od roku 1956 bol jeho primáriusom.
Toto hudobné teleso, ktoré sa stalo jedným z najvýznamnejších československých komorných súborov, absolvovalo množstvo koncertov doma aj v zahraničí, realizovalo veľký počet nahrávok pre rozhlas, televíziu a domáce i zahraničné vydavateľstvá, pričom pravidelne uvádzalo v premiérach diela slovenských skladateľov. Pod názvom Slovenské kvarteto vystupuje aj v súčasnosti a je priamym pokračovateľom odkazu svojho legendárneho predchodcu.
Významná bola predovšetkým Móžiho koncertná činnosť. Napríklad v bratislavskom rozhlase nahral 22 husľových koncertov, medzi nimi všetky Mozartove koncerty, ďalej vyše 70 sonát a mnoho desiatok menších hudobných foriem pre husle.
Z jeho kompozičnej činnosti možno spomenúť Koncert pre husle a orchester, Obrázky z Tatier, Concertino pre husle a klavír, Tercetto pre dvoje husle a violu, Piesne o matke pre mezzosoprán a sláčikový kvartet, Slovenskú rapsódiu či Rumunský cigánsky tanec.
Aladar Móži koncertoval na mnohých svetových pódiách v Rakúsku, v Nemecku, vo Švédsku, v Spojenom kráľovstve, Taliansku, v bývalom Sovietskom zväze a ako koncertný majster úspešne hosťoval tiež v Spojených štátoch a v Japonsku.
Pôsobil aj ako husľový pedagóg - v rokoch 1955 až 1974 vyučoval hru na husle na bratislavskom konzervatóriu a následne v rokoch 1979 až 1983 pôsobil na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) so špecializáciou na sláčikové kvarteto.
Husľový virtuóz, zaslúžilý umelec Aladár Móži zomrel v Bratislave 24. januára 1983 vo veku 59 rokov. Pochovaný je na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie.
Aladár Móži sa narodil 21. mája 1923 v Bratislave do rodiny hudobníka. Prvým učiteľom na husliach mu bol jeho otec. Študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave u nestora slovenského husľového umenia Tibora Gašpareka a na Akadémii vo Viedni u Wolfganga Schneiderhana, jedného z najvýznamnejších husľových virtuózov v Rakúsku.
Už ako žiak štvrtého ročníka konzervatória sa zúčastnil v máji 1942 na konkurze do Symfonického orchestra Československého rozhlasu (SOČR) v Bratislave. V decembri 1942 sa stal členom orchestra a od roku 1949 bol koncertným majstrom tohto telesa a aktívne sa podieľal na umeleckom a technickom napredovaní najmä jeho sláčikovej skupiny. SOČR-u zostal verný až do posledných rokov života.
Aladár Móži prispel rozhodujúcou mierou k rozvoju slovenskej komornej hudby. Z jeho iniciatívy vzniklo v roku 1948 komorné teleso Bratislavské kvarteto, ktoré zmenilo v roku 1964 názov na Slovenské kvarteto - od roku 1956 bol jeho primáriusom.
Toto hudobné teleso, ktoré sa stalo jedným z najvýznamnejších československých komorných súborov, absolvovalo množstvo koncertov doma aj v zahraničí, realizovalo veľký počet nahrávok pre rozhlas, televíziu a domáce i zahraničné vydavateľstvá, pričom pravidelne uvádzalo v premiérach diela slovenských skladateľov. Pod názvom Slovenské kvarteto vystupuje aj v súčasnosti a je priamym pokračovateľom odkazu svojho legendárneho predchodcu.
Významná bola predovšetkým Móžiho koncertná činnosť. Napríklad v bratislavskom rozhlase nahral 22 husľových koncertov, medzi nimi všetky Mozartove koncerty, ďalej vyše 70 sonát a mnoho desiatok menších hudobných foriem pre husle.
Z jeho kompozičnej činnosti možno spomenúť Koncert pre husle a orchester, Obrázky z Tatier, Concertino pre husle a klavír, Tercetto pre dvoje husle a violu, Piesne o matke pre mezzosoprán a sláčikový kvartet, Slovenskú rapsódiu či Rumunský cigánsky tanec.
Aladar Móži koncertoval na mnohých svetových pódiách v Rakúsku, v Nemecku, vo Švédsku, v Spojenom kráľovstve, Taliansku, v bývalom Sovietskom zväze a ako koncertný majster úspešne hosťoval tiež v Spojených štátoch a v Japonsku.
Pôsobil aj ako husľový pedagóg - v rokoch 1955 až 1974 vyučoval hru na husle na bratislavskom konzervatóriu a následne v rokoch 1979 až 1983 pôsobil na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) so špecializáciou na sláčikové kvarteto.
Husľový virtuóz, zaslúžilý umelec Aladár Móži zomrel v Bratislave 24. januára 1983 vo veku 59 rokov. Pochovaný je na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie.
www.ZIVOTPO.sk
